Šťastné roky života baróna Friesenhofa

Od roku 1879 býval Gustáv s manželkou na zámku Erlaa. Tu sa im obom dostávalo primeranej pozornosti a starostlivého dohľadu. Gustáv sa dožil pomerne vysokého veku – 82 rokov. Len krátko pred smrťou, v roku 1889, sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršil, čo opisovala Natália v listoch. Bála sa  o   otca,   pretože   bol   veľmi    slabý,   málo   rozprával  a obávala sa, že sa mu zdravie už nezlepší, preto ho porúčala Bohu. Zároveň ale vyzdvihovala otcovu duševnú sviežosť a to, ako sa zaujíma o všetky veci, ktoré sa okolo neho dejú. Začiatkom januára 1889 bol barónov stav natoľko vážny, že Oldenburgovci si už netrúfali z Erlaa odísť. 16. januára 1889 barón Viktor Gustáv Vogel von Friesenhof na zámku v Erlaa zomrel. Šlo pravdepodobne o zlyhanie srdca. V zámockej kaplnke zámku Erlaa sa konala rozlúčková slávnosť, potom baróna previezli do Brodzian, kde ho aj pochovali. 

Počas svojho života dokázal barón Gustáv zanechať cenný odkaz budúcim generáciám. Jeho dobrosrdečnosť, ochota pomáhať a mnoho iných kladných vlastností, sa postupne zapisovali do sŕdc nielen najbližších príbuzných, služobníctva, ale aj všetkých obyvateľov Brodzian. Barón Friesenhof bol typickým a zároveň netypickým šľachticom. Gustáv bol tiež veľmi rodinne založený. Z dostupných poznatkov o jeho živote je evidentné, že najmä počas druhého manželstva, si vedel vychutnávať svoj život v kruhu svojich blízkych príbuzných. Napriek tomu, že bol vlastníkom už spomínaného domu vo Viedni, tiché panstvo v Brodzanoch, najmä po narodení vytúženej dcéry Natálie, väčšmi obľuboval. 

Natália sa narodila až oveľa neskôr, v druhom manželstve, keď mal barón už 47 rokov a Alexandra o štyri roky menej. Friesenhofovci aj pre ich pokročilý vek chceli, aby sa dieťa narodilo vo Viedni, kde v tom čase pôsobil doktor Georg Preyss, ktorý bol vychýreným pôrodníkom a chirurgom, bol zároveň osobným priateľom Gustáva.

Otvor si túto kapitolu priamo v čítanke: