Len ma ľúb...
Natália Ivanovna sa so svojím budúcim manželom, vtedy ešte mladým právnikom rakúskeho vyslanectva v Neapole, zoznámila počas pobytu v Európe, kde bola so svojimi adoptívnymi rodičmi. V čase ich zoznámenia Natália vytvárala svoj prvý z množstva herbárov, ktorý ponúka mená osôb, s ktorými sa rodina v tomto období stretávala: Gustávov brat Adolf, teta Sofia, gróf Mariškin s rodinou, a iní. Zaujímavé je aj prerušenie zbierania rastlín – dopĺňanie herbára v roku 1836, čo bol rok, kedy sa Gustáv a Natália zosobášili. Opätovné zbieranie a dopĺňanie rastlín sa začína až v roku 1838 v Neapole.
Do slovníčka:
herbár – je zbierka sušením a lisovaním upravených rastlín, ktoré sú upevnené, alebo voľne položené na listoch papiera.
Herbár je zaujímavým dokladom nielen o cestách manželov Friesenhofovcov, ale aj o ich živote celkovo. V Petrohrade Natália doplnila herbár kvetinami od tety Kataríny a Anny Ivanovny zo záhrady Mordvinovovcov na Kamennom ostrove, kde sa Gustáv a Natália na nejaký čas usadili. Na tomto mieste sa stretávali so sestrami Gončarovovými – hlavne Natáliou Puškinovou, ktorá v tomto čase už bola vdovou po Puškinovi, aj s jej deťmi.
Môžeme Natáliin herbár vnímať ako denník, alebo ako datovací prostriedok?
Čo všetko sa z jej herbáru môžeme dozvedieť?
Aké diela od A. S. Puškina poznáš?
Čo o básnikovi ešte vieš?
Zbierka kvetov v herbári končí poslednými kvetmi od syna Gregora a manžela Gustáva z roku 1846 z Viedne a hradu Guttenstein. V roku 1850 baróna Gustáva opäť povolali do diplomatických služieb do Petrohradu, počas cesty do Ruska však Natália Ivanovna ťažko ochorela a 12. októbra 1850 zomrela, po jej smrti už nikto ďalší herbár viac nedotváral.
Do slovníčka:
lýceum – je označenie pre vyššiu školu pripravujúcu na univerzitné vzdelanie.
Otvor si túto kapitolu priamo v čítanke: