Domáce zvieratá alebo členovia rodiny?
Barón Friesenhof si vždy držal viacero psov a sčasti sa venoval aj ich kríženiu. Friesenhofovci si od svojho usadenia sa v Brodzanoch neustále držali psov rôznych rás, ktoré sa, prirodzene, stávali aj súčasťou života rodiny. Zvieratá sú tiež často spomínané v listoch, najmä v tých od Gustáva pre dcéru Natáliu. Gustáv si totiž myslel, že ak bude dcéru podporovať v záujme o chov vtáčikov, záhradu, jazdu na koňoch, aj o opateru psov, Natália nebude egoistická. Preto jej v listoch často písal, aby sa o rodinných psov dobre starala a písal jej aj o psoch priateľov, u ktorých bol počas svojich ciest, aby jej záujem ešte viac utužil. Gustávovi sa jeho predsavzatie naplnilo a u Natálie sa záujem o psov stal trvalým a sprevádzal ju celým životom.
Vedel si?
Kňažná Natália Oldenburgová mala na ošetrovanie koní a psov vyčlenených niekoľko sluhov. Každé zviera, ktoré v kaštieli uhynulo, malo svoj hrob. Nikdy nedovolila zabiť žiadne zviera. V kaštieli sa nachádza aj obraz psa, ktorý pozoruje návštevníkov.
Okrem psov mali u Friesenhofovcov svoje miesto aj kone. Nepísanou spoločenskou požiadavkou v 19. storočí bolo, aby príslušníci šľachtického stavu, muži i ženy, ovládali jazdu na koni, týkalo sa to teda aj Friesenhofovcov. Tí vlastnili viacero koní – jazdeckých i ťažných. Gustáv s manželkou dbali o to, aby ich deti nijako nezaostávali a odmalička u nich pestovali vzťah nielen k jazde na koni, ale aj ku koňom samotným. Najmä Gustávova manželka a matka Natálie bola v mladosti výbornou jazdkyňou.
Do slovníčka:
sluha – človek, ktorého povolaním je niekomu slúžiť,
zeman – označenie pre príslušníka nižšej šľachty v Uhorsku, Čechách a Poľsku, pričom v širšom zmysle sa výraz vzťahuje na celú nižšiu šľachtu, v užšom zmysle len na jej významnú skupinu v tom-ktorom štáte, do zemianskeho stavu povyšuje ľudí kráľ.
Otvor si túto kapitolu priamo v čítanke: